Bijacovce
Kostol Všetkých svätých je farský kostol farnosti Bijacovce. Obec Bijacovce je doložená od roku 1258 a kostol pochádza z rovnakého obdobia. Farnosť tu existuje v organizovanej podobe od roku 1502. V 16. storočí prešla obec na luteránstvo a vrátila sa ku katolicizmu až v rámci rekatolizácie.
Farský kostol v Bijacovciach pochádza z 50. až 60. rokov 13. storočia. Situovaný je na okraji severovýchodnej časti intravilánu na vŕšku vedľa o niečo staršej rotundy. Zo severozápadnej až juhovýchodnej časti je obklopený cintorínom.
Jednoloďový kostol je v odbornej literatúre charakterizovaný ako pôvodne románsky, ďalej ranogotický, respektíve gotický prestavaný a zbarokizovaný. Za pôvodných staviteľov sú považovaní prisťahovaní kolonisti – Nemci. Kostol bol stavaný postupne — na začiatku to bola iba murovaná svätyňa, v 14. storočí bola ku nej pristavaná loď s vežou. Stavebným materiálom bol lomový kameň rôznej veľkosti, prevažne pieskovec. Ďalšie zásadné rekonštrukčné práce boli vykonané na začiatku 15., v 17. a v 19. storočí.
Kostol je zasvätený Všetkým svätým (sviatok 1. novembra), čo vyjadruje aj hlavný reliéfny obraz pochádzajúci z oltárnej skrine už neexistujúceho neogotického oltára, ktorý tu stál od roku 1880 do 16. februára 1993.
Osobitným spôsobom je vyjadrená úcta k Ružencovej Panne Márii jedným z votívnych párových barokových bočných oltárov na pravej strane lode. V deň sviatku (7. októbra, resp. v priľahlú nedeľu) sa tu koná miestna púť (odpust).
Podľa odborných výskumov a prieskumných sond sa v kostole nachádzalo niekoľko kompozičných celkov nástenných malieb pochádzajúcich zo stredoveku (okolo roku 1400). V súčasnosti sú odkryté a viditeľné dva fragmenty:
Cyklus svätcov
Nachádza sa na severnej stene svätyne. Obsahuje sedem postáv (zľava doprava): sv. Štefan, sv. Ladislav, Pantokrátor, sv. Peter, sv. Pavol, sv. Ondrej a sv. Jakub st.
Ladislavovská legenda
V povalovom priestore sa nachádzajú maľby so sv. Ladislavom ako pozostatok kedysi monumentálneho podstropného pásu severnej steny lode pred jej neskorším zasklepením.
Kráľovná Všetkých svätých
Rok: 1924
Priemer: 114 cm
Stredný (gotický)
Rok: 16. stor.
Priemer: 98 cm
Umieráčik
Rok: 1922
Priemer: 38 cm
GPS
49.02571 N, 20.80378 E
Súradnice
49°01′21″ N, 20°47′48″ E
Pamiatkový úrad SR
NKP 704-622/1
V Bijacovciach sa nachádza pozoruhodná sakrálna stavba postavená na centrálnom pôdoryse ako rotunda sv. Kozmu a Damiána. Stojí na vŕšku nad dedinou v bezprostrednej blízkosti tunajšieho kostola, avšak postavená bola o čosi skôr ako samotný kostol. Jej vznik odborníci opatrne kladú do prvej polovice 13. storočia. V čase spišskej kolonizácie v 11. a neskôr v 13. storočí, keď do Uhorska prichádzali Nemci a podieľali sa na rozvoji hospodárstva, mohla vzniknúť rotunda v úlohe prvého kostolíka. Jej kamenná matéria a architektonická podoba sa prikláňa k štýlu predrománskeho a románskeho obdobia (približne 10. až 12. storočie).
V priebehu stáročí bola rotunda veľakrát schátraná a stavebne opravovaná. V rokoch 1740 až 1757 bola zbarokizovaná a v roku 1909 znovu obnovená. Strecha bola opravovaná v rokoch 1831, 1878, 1909, 1954 a 1998.
Zasvätenie rotunde sv. Kozmovi a Damiánovi je zahalené viacerými legendami. Úcta k týmto svätým siaha až do kresťanského staroveku — boli to rodní bratia a lekári pochádzajúci z Arábie, pôsobiaci na území dnešného južného Turecka. Žili príkladným kresťanským životom a za svoje lekárske služby neprijímali žiadne dary. Pre svoju vieru boli za prenasledovania kresťanov umučení okolo roku 303. Ich pamiatka sa celosvetovo zachovala aj vďaka kánonu svätej omše, kde boli do prvej eucharistickej modlitby zahrnuté ich mená.
Pri obnove rotundy v roku 1757 bol do nej umiestnený nový oltár ku cti Svätého kríža so sochou sv. Peregrína — preto sa v niektorých prameňoch objavuje aj toto patrocínium. Iniciátorom bol spišský kanonik Alexander Szentlászlay, ktorý trpel chorobou dolných končatín, podobne ako sv. Peregrin.
Socha sv. Peregrína v bijacovskej rotunde je vyhotovená v životnej veľkosti. Svätec v rehoľnom rúchu kľačí pred ukrižovaným Spasiteľom a so smutným ale vrúcnym a prosebným pohľadom mu ukazuje ranu na ľavej nohe.
Sv. Peregrin Laziosi (1265 – 1345)
Taliansky servitský rehoľník a kňaz. Narodil sa vo Forlì. Spočiatku sa aktívne zapájal do politiky a fyzicky napadol generálneho predstaveného servitov — no tento mu po vzore Krista nastavil aj druhé líce. Peregrin svoje činy oľutoval a pripojil sa k servitom. Tu sa oddal modlitbe, konal skutky pokánia a rozdával almužnu. Pripisujú sa mu mnohé zázraky — jeden zažil aj na vlastnom tele, keď sa mu tesne pred amputáciou uzdravila nevyliečiteľne chorá noha. Zomrel 1. mája 1345 vo veku 80 rokov. Je uctievaný ako patrón pri bolestiach nôh a nemociach rakoviny.
Vnútorný priestor sa využíva počas veľkonočných sviatkov na umiestnenie Božieho hrobu. V čase od roku 1995 až do marca 2026 tu bol nainštalovaný pohyblivý betlehem. Nachádzajú sa tu procesiové zástavy, procesiové obrazy a vzácne drevené sochy patrónov v nástenných nikách.
GPS
49.025649 N, 20.803965 E
Súradnice
49°01′32,2″ N, 20°48′14,47″ E
Pamiatkový úrad SR
NKP 704-622/2
Ján Kubík (1860 – 1918)
Farár v Žakovciach, odborný včelár. Rodák z Bijacoviec.
ThDr. Ján Seman (1871 – 1944)
Kanonik, pedagóg; dal postaviť kaplnku sv. Jána Nepomuckého v Bijacovciach (1910).
ThDr. Valentín Kalinay (1909 – 1969)
Profesor a prekladateľ; rodák z Bijacoviec.
| Meno | Obdobie | Poznámka |
|---|---|---|
| Augustín Schellengh | 1876 – 1904 | Pochovaný na bijacovskom cintoríne |
| Ján Vencko | 1905 – 1952 | Historik, archeológ, synodálny sudca |
| Eduard Bugár | 1952 – 1953 | |
| Andrej Doranský | 1953 – 1957 | |
| Jozef Likavčan | 1957 – 1959 | |
| Jozef Farbarík | 1960 – 1963 | |
| Andrej Onderko | 1963 | Zastupoval |
| Anton Tholt | 1963 – 1971 | |
| Michal Šefčík | 1971 – 1991 | |
| Ľubomír Stanček, CM | 1991 – 1994 | |
| Pavol Kavec, CM | 1994 – 2000 | |
| František Honíšek, CM | 2000 – 2002 | |
| Kristián Libant, CM | 2002 – 2004 | |
| Juraj Adamec, CM | 2004 – 2016 | |
| Ľubomír Konfederák, CM | 2016 – 2019 | |
| Milan Grossmann, CM | 2020 | |
| Ján Sňahničan, CM | 2020 – 2025 | |
| Ján Jakubovič, CM | 2026 – súčasnosť |
Šebastián Luce (Lukáčov) de Myntszenth
Študent Krakovskej univerzity (1462).
Ján Simonides (1639 – 1674)
Jezuita a mučeník. Pochovaný v krypte Trnavskej katedrály.
Matej Grobčin (1645/46 – 1745)
Farár v rodných Bijacovciach (1722–1734).
Štefan Kozma-Damián Kolbay
Nitriansky titulárny kanonik, ilavský farár.
Michal Kolbay († 1765)
Farár v Bijacovciach (1764–1765).
Martin Mindszenti
Farár bodický.
Ján Dvorský
Kaplán v Oravskej Veličnej.
Ondrej Pataky (nar. okolo 1778)
Pôsobil v Stankovanoch (1811–1818).
Ján Liščák
Kaplán v Sabinove.
Michal Jarab (1822 – 1881)
Administrátor vo Veľkom Borovom.
Štefan Pataky (1828 – 1892)
Titulárny kanonik, farár v Liptovskom sv. Jáne.
František Sal. Pavlík († 1855)
Minorita, doktor teológie a filozofie.
Michal Pamula (1856 – 1923)
Profesor na Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule.
Ján Kubík (1860 – 1918)
Farár v Žakovciach, odborný včelár.
Viktor Kubašek (1867 – 1938)
Farár vo Veselom.
Ondrej Hric (1868 – 1933)
Pôsobil v Čajkove.
ThDr. Ján Seman (1871 – 1944)
Kanonik; riaditeľ Učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule.
Michal Štofko (1876 – 1942)
Farár v Odoríne.
Mons. Ján Sobota (nar. 1882)
Pápežský komorník, farár v USA.
Michal Sobota (1884 – 1948)
Farár v Slatvine.
ThDr. Valentín Kalinay (1909 – 1969)
Profesor a prekladateľ.
Jozef Rusnák (1923 – 1993)
Jezuita, väznený počas totality.
Jozef Pataky (1926 – 2009)
Tajne vysvätený (1950); primície v Bijacovciach (1975).
prof. Mons. ThDr. Jozef Jarab (nar. 1947)
Rektor KU v Ružomberku (2014–2020).
Marcel Šiškovič (nar. 1951)
Farár v Liptovských Matiašovciach, tvorca gospelovej hudby.
Miroslav Vaľko (nar. 1988)
Vincentín; vysvätený 2018.
Dominík Pavol (nar. 1989)
Vincentín; vysvätený 2018.
